Adam Patrik: 3 tváre, Svet v nás a Viď to srdce
-Adam Patrik-
3 tváre
Či mi je on súdený?
Spokojnosťou vytvorený,
rúškom pochybností zahalený,
stáva sa sen realitou?
Či strácam súcno vo svojom sne…
Sám a šťastím zranený,
sťa ranená breza bežím mu v ústrety.
Je to on, alebo si to pravé ty,
kto objavuje v očiach mojich iné svety?
Lebo ďaleko v púšti zázrakov
posledná hviezda do výšky klesne,
na dne pláva ryba tvojich snov,
srdcia sú nám v hrudi tesné.
A tvar v očiach mojich ako moja sa v tvojich odráža
no aj tak v priepasti rozumu sa hlobí,
lebo ocitám sa na brehov rozhraní.
Mdloba šťastia a či smútku na mňa prichádza.
Svet v nás
Priotrávený životom v nás,
kráča temnou uličkou.
Osudu zostáva napospas,
telom ako na vode
pláva si malou lodičkou.
Priotrávený životom v nás,
vidí v zrkadle jeho obraz.
Sám za plotom stáť
teraz musí.
Keď obďaleč vôňa hnusí.
Normálny sa divným stal,
Divný z lode skáče.
Normálny znovu sám ostal.
Dobro nad sebou plače.
Keď naša loď k prístavu doplaví,
zlo v človeku ako v bábke sa roztaví.
Nie, to už dávno je.
Dávno si ta kraľuje.
Stratený v slobode vlastnej.
Kráča alejou divných múz.
Zlo je na cestičke krásnej.
Telom trhám zlý motúz.
Niekedy s maskou, inak bez,
Hrám sa v aleji plnej briez.
V stromoradí rastie mladý dub.
Krásny je, tak ho nezahub!
Strhám sebou mladosť.
Neberte nám ju!
Silu žiť! Veriť v inakosť!
Len my, bohužiaľ…
my milujeme ju!
Krásnu aj keď stratenú.
Mladosť, diverzita, láska.
Tá krása spája nás.
Utiekli sme JEHO rohom,
minulosti bolesti za rohom.
V tomto svete, aj keď malom.
Prekonávame najľahší svalom.
Nebyť zlý či jednaký,
Mať svoj smer trojaký.
A hlavne
Veriť v dobro, ním kraľovať.
Maľovať masku svojej tvári.
K slzám všetečnosť dojať,
byť sebou, tým krásnym ostať.
Viď to srdce
Môžeš vidieť to srdce nariekať
Môžeš ho stretnúť v temnej uličke
Kradnúc sily života posledné
Staneš sa katom pre to maličké
Letelo ponad oblaky, letelo ďaleko
Zahmlené eufóriou šťastia ho vídaš
Pláva si ono nekonečnou oblohou
Od zeme krásne vysoko.
Zrazu ono k zemi padá rovným pádom
Dopadlo až dole na tu tvrdú zem.
Teraz ta leží, sťa by umieralo!
Pod tú zem tvrdú sa zakopať musí
Bočne zahliadlo cestu najjasnejšiu
Ostalo ta stáť, aj keď sa život bez teba rúti
